Výroba pastierskych bičov predstavuje náročný a zdĺhavý proces. Pričom v minulosti sa na výrobu takýchto bičov, ktoré sa vyrábali i v našich končinách, používal predovšetkým spletaný remenec dlhých pásov kože, ktorý charakterizuje ťažké biče alebo ľahké biče, ktoré sa vyrábali predovšetkým z ľanu a konope. Okrem toho sa pastierske biče skladali z bičiska, teda rúčky, ktorá bola vytvorená z tvrdého dreva, z preparovaných končatín zvierat alebo hrubších kúskov kože, ktoré boli na konci spojené kovovými krúžkami. V prípade, že rúčka pastierskeho biča bola vyrobená z dreva, mohla byť hladká alebo zdobená. Na zdobenie sa zvyčajne využívali techniky ako je vyrezávanie, okovanie alebo vylievanie cínom. Neskôr sa však táto výroba kožených bičov nahradila a na ich výrobu sa používali špagáty z umelých vlákien.
V súčasnosti sa na výrobu pastierskych bičov a na udržanie tradície a kvality využíva predovšetkým materiál, ako je koža či drevo a kov (cín) na výrobu rúčky biča. A síce pôvodná dĺžka pastierskeho biču je 3 metre, pre neskúsených a menej pokročilých bičiarov je možné vyrobiť aj bič menších rozmerov.
Jedinečný darček
Ak máte nejakého známeho či máte v rodine milovníka tradície a folklóru, potom je pastiersky bič tým vhodným darčekom pre neho. Pastierske biče je možné vyrábať i personalizovane, a to podľa požiadaviek každého zákazníka. Okrem iného je každý jeden pastiersky bič jedinečný.
Pre zachovanie kvality je potrebné sa o každý pastiersky bič starať a vyvarovať sa nesprávnemu používaniu.
Pastiersky bič sa skladá z piatich častí, a to:
– rúčky, ktorá je vyrobená z tvrdého dreva,
– šachovnice, ktorá spája vrkoč biča s jeho rúčkou,
– vrkoča, ktorý je vyrobený spletením viacerých remencov a dielov, na základe ktorých vieme vyrobiť bič požadovanej dĺžky,
– šviháka, ktorý tvorí konec pastierskeho biča,
– šugliara, vďaka ktorému bič vydáva zvuk. Šugliar sa tiež nazýva aj plieskač, šugiar, kitajka, kistka či inak, záleží to od toho, z akého regiónu bičiar pochádza. Šugliar si tiež môžeme predstaviť aj ako motúz, ktorý je súčasťou šviháka.
Všetky tieto časti pastierskeho biča si vyžadujú individuálnu a profesionálnu starostlivosť, a to predovšetkým švihák, ktorý je najviac namáhaný. Starostlivosť však treba prispôsobiť aj tomu, ako často je pastiersky bič používaný a na akom mieste sa používa. Najvhodnejším miesto je široká trávnatá lúka, v ktorej okolí nie sú žiadne prekážky či osoby, aby sa predišlo akémukoľvek ublíženiu. Na druhej strane sa neodporúča plieskať bičom na ostrých a mokrých povrchoch a zverovať do rúk nesprávnym osobám, ktoré s bičom nevedia manipulovať.